Tento zajímavý komentář jsem nemohl, než zkopírovat a publikovat při příležitosti vykreslení manželčiny nátury. Abyste rozuměli, při brouzdání po psích webech a profilech jsem se náhodou ocitl na stránkách jednoho hovawartího sympaťáka ze slovenska (webovou adresu naleznete v odkazech, nebo přímo zde). A když jsem záhy zjistil, že jeho brácha je setr, velmi jsem zbystřil a v duchu toho nebožáka politoval ;). Jeho komentář k irčanům je naprosto výstižný (úplně v něm tu svojí bláznivinu střelenou vidím), alespoň vím, že v tom nejsem sám :D. Tak se račte pobavit,
Váš Otík
Max je írsky seter a môj veľký kámoš. Ja mu hovorím "Keks", ani si už nespomínam ako to začalo...prsty v tom majú určite páničkovia. Keksa mi priviezli raz navečer, neviem čo ich to napadlo, vraj aby som nebol sám. Ale ja som tvor mierumilovný, tak som sa s ním okamžite skámošil. Keks zvládol cestu a aj zmenu domova s úplným nadhľadom, a od prvého dňa bol u nás ako doma. Spočiatku sme si museli vyjasniť, že moja miska s jedlom je naozaj len moja, a odvtedy sme nemali spolu žiadny problém. Kedysi si mysleli páničkovia, že som ja strelený, ale čo máme Keksa, zisitili....
Keks je totiž naozaj extrémne hyperaktívny pes, keď ideme na vychádzku, pobehá snáď 100 kilometrov, to mne by sa nechcelo...Navyše mám dôležitú úlohu nespustiť páničkov z dohľadu a stále na nich dozerať. Nie ako Keks, ktorý si myslí, že jeho životným poslaním je robiť osobného trénera zajacom a bažantom v širokom okolí. Ale zase musím na jeho obhajobu napísať, že má rád veľmi deti, a mazlí sa skôr ako mačka než pes. Len si ho na chvíľu skúste prestať hladiť a hneď vám natlačí hlavu do dlane alebo priateľsky podá tlapku (najradšej poriadne zablatenú ) Aj vďaka tomu ho moji páničkovia zbožňujú ( jasné, že nie viac ako mňa).
Keks (Max Meškov Dvor)
Publikováno se svolením autora.